ADHD – diagnóza alebo psychiatrický podvod?

ADHD (skratka anglického „Attention Deficit Hyperactivity Disorder“) – hyperkinetická porucha, porucha pozornosti, ľudovo nazývaná „hyperaktivita“ patrí medzi neurovývojové poruchy. Toto je to, čo po celom svete tvrdia psychológovia a psychiatri, ide o diagnózu, ktorá bola odhlasovaná.

Attention – Pozornosť

Pozornosť je upútaný záujem; intenzívne sa zaujímať o niečo alebo niekoho.

Ak niečo alebo niekto dokáže upútať váš záujem, začnete tomu človeku, tej veci alebo tomu študijnému predmetu, venovať pozornosť. Ak sa mu to nepodarí, tak mu pozornosť venovať nebudete, toto je normálne správanie duševne zdravého človeka.

Nemôže byť vynucovaná. Ak si niekto vynucuje vašu pozornosť, začnete mať k nemu prirodzený odpor, nenávisť, hnev a nepriateľský postoj.

Osoba, ktorá túži po pozornosti iného človeka alebo ju od neho vyžaduje a nie je schopná si ju prirodzene získať, urobí všetko možné, aby ju získala. Ak sa jej to nepodarí rozumným spôsobom, prejde na vynucovanie, neskôr na vydieranie. Ak neuspeje, bude sa dotyčného snažiť rozrušiť, vyvolať v ňom pocity viny, ak stále neuspeje, pokúsi sa ho spoločensky alebo osobnostne znemožniť.

Takto reagujú nie len nešťastne zamilovaní, ale aj všetky slabé osobnosti vo vzťahu k silným. Ak má osoba v rukách ešte aj zákonnú moc, ako napríklad učiteľ, psychológ, či psychiater, pohroma pre dieťa je na svete. Ak je rodič vyľakaný týmito autoritami, pretože on sám nevie v tejto situácii správne konať alebo ich dokonca použije na umravnenie svojho dieťaťa, skaza je úplná.

Existuje ešte jeden spôsob, ako ovládnuť vaše dieťa alebo vás rodičia:

Osoba, ktorá je neschopná zaujať vašu pozornosť, môže obviniť vás, z vašej neschopnosti venovať pozornosť jej. Takto zo svojho problému urobí váš problém. Odborne sa takémuto konaniu, hovorí manipulácia.

Čo prežíva dieťa alebo vy, ak má na vás manipulácia manipulátora účinok?

Začnete mať pocity viny. Nútite sa k sústredeniu (alebo sa tak aspoň tvárite). Vnútorne bojuje s pocitmi neschopnosti a osobného zlyhania. Toto platí pre deti a rodičov, ktorí sú slabšie osobnosti. Nemajú dosť síl, aby rovnocenne bojovali. Stiahnu uši, stíchnu a zaradia sa. Manipulátor dosiahol presne to, čo chcel.

Čo ak ide o silnejšiu osobnosť? Tú zmanipulovať nie je jednoduché. Silnejšie osobnosti začnú robiť veci na oslabenie postavenia manipulátora. Aby manipulátor v „zápase“ uspel, použije ľudí z okolia, odvoláva sa na „odborníkov“ alebo zákonnú moc na presadenie si svojich zámerov tak, že klamstvami zníži reputáciu a verejnú mienku o manipulovanom človeku, a dokonca aj o jeho rodine.

Ak má manipulovaný za sebou dostatočné zázemie, vyhrá. Ak ho nemá alebo ho stratí, prehrá. Potom je spoločenstvom ľudí prinútený k tomu, aby sa zaradil. Ak sa nepoddá, ide do „polepšovne“ alebo do psychiatrickej liečebne, v ktorej sa nikto nikdy nijako nezlepšil. Ale mnohí sú ticho, „zaradení“ a na tabletkách.

To je pointa „hyperaktivity detí“.

---

Pre ADHD neexistujú žiadne vedecké dôkazy. Tak ako pre väčšinu ostatných duševných porúch, ktoré sú popísané v DSM (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders – Diagnostický a štatistický manuál mentálnych porúch). Vlastnený organizáciou APA a vydávaný WHO.

Najnovšie vydanie s názvom DSM-5, je hlavná biblia psychiatrov, lekárov, zdravotných poisťovní a všetkých, ktorí majú čo dočinenia so zdravotníctvom a starostlivosťou o telesné a duševné zdravie ľudí. V roku 1917 tenká brožúra s 22 diagnózami. Rok 2013 poriadne hrubá kniha s niekoľkými stovkami duševných porúch.

Tento manuál popisuje rôzne typy „divokého“ správania sa človeka. Vďaka nemu nám pribúdajú duševné „kvázi choroby“ ako huby po daždi. Duševne chorí ľudia pribúdajú tiež. Potom samozrejme pribúdajú aj invalidi. Komu toto môže vyhovovať? Kto sa môže vďaka tomu, perfektne „nabaliť“?

Mali by ste porozumieť, že medzi poruchou správania sa a chorobou je obrovský rozdiel.

Deficit – porucha, nedostatok

Porucha je nepriaznivá zmena normálneho stavu, funkcie; chorobný stav, ochorenie.

Nedostatok je nedostačujúce množstvo, nedostávanie sa niečoho, chýbanie niečoho.

Ochorenie je medicínsky diagnostikovaný telesný stav, kde človek trpí zo známej, správne určenej fyzickej poruchy, ktorá je vyliečiteľná lekárskou starostlivosť a pomocou.

Za fyzickú poruchu, teda môžeme označiť zranenie tela alebo poškodenie, či pokles funkčnosti niektorého z telesných orgánov. Každú takúto poruchu, je možné medicínsky diagnostikovať.

1.typ fyzickej poruchy – úraz alebo zranenie.

Zranené telo, je väčšinou veľmi viditeľná vec. Zranenie možno odhaliť, správne zvládnuť a vyliečiť.

2. typ fyzickej poruchy – nedostatok živín.

Nedostatok výživného jedla, nedostatočné, nesprávne alebo nevhodné stravovanie, môže človeku spôsobiť množstvo telesných porúch. Bielkoviny, tuky, sacharidy a vitamíny sú základné zložky ľudskej potravy. Ak má telo nedostatok živín, objavia sa poruchy funkcií organizmu, a následne veľmi vážne ochorenia.

Na rôznych miestach našej planéty veľmi veľa ľudí hladuje, mnohí sú chorí a umierajú. Na iných miestach našej planéty je úplný prebytok potravín. Ľudia tam nehladujú. Tam ľudia častejšie duševne trpia. Prečo?

Majú príliš veľa pozornosti na tom, ako vyzerá ich telo. Telo nie je dokonalá vec. Ak je vlastník tela s niečím nespokojný a nevie to zvládnuť, bude mať psychické problémy. Dokonca aj tí „najkrajší“ ľudia.

Najlepší spôsob, ako sa dá vo „vyspelej“ spoločnosti urobiť človeku zo života peklo, je zafixovať jeho pozornosť na telo.

Ak mladý muž nerozvážne povie labilnej slečne, ktorá sa mu chce páčiť: „Máš veľký zadok. Si tučná. Mne sa páčia iba štíhle ženy. Neznášam ženy, ktoré sa prežierajú,“ pohroma v mysli tej slečny, emočná nerovnováha, šialený spôsob stravovania a perfektný biznis pre plastických chirurgov sú na svete. Koľko ľudí má vďaka takýmto rečiam a chirurgickým zákrokom, psychické problémy? Koľko tiel ročne poškodia? Čo si myslíte, koľko sa dá na takto fixovanej pozornosti, zarobiť?

Zranenia, nehody, nedostatok výživy, či násilné zasahovanie do tela, spôsobuje veľa problémov – nazývajú sa BOLESŤ- telesná alebo duševná. Ak sa človek nevie zbaviť bolesti alebo nepríjemných pocitov, môže sa „zblázniť“. Častejšie sa stáva narkoman – konzument legálnych, či nelegálnych drog.

Drogy, ktoré vplývajú na myseľ, bez ohľadu na ich dílera, umožňujú človeku nemať „pozornosť“ na bolesti, utrpení, smutných a nepríjemných spomienkach. Ľudia v utrpení hľadajú pomoc u „odborníkov“. V tom je ten biznis, to je ten podvod. Tabletka, či injekcia proti bolesti môže pôsobiť, ako vykúpenie z pekla. Začne ich pravidelne užívať, je to pomalá, ale vždy istá cesta do pekla. Vydláždená telesnými a duševných poruchami, psychickými problémami, často končiaca zlyhaním orgánov, chemickým (drogovým) zničením tela alebo samovraždou.

Mnohí pacienti si neuvedomujú, že sa stali obeťami závislými na drogách. Majú ich od „odborníkov“. Žijú v omyle, myslia si, že tabletky potrebujú k udržaniu si telesnej kondície, či života. Áno, mnohí sú na tom tak, že by už bez nich neprežili, ale toto je myslenie každého na drogách závislého človeka.

Ľudia dnes veľmi potrebujú peniaze. Chorý človek môže byť sociálny prípad. Ak nemá telesný problém, jedna z diagnóz manuálu DSM bude na neho určite pasovať. Môže tvrdiť, že nevie obsedieť a udržať pozornosť, psychiater tento problém vo svojom manuály nájde. ADHD, podporí ho, veď to je duševná porucha. Teraz má pacienta, má trvalý príjem, teší sa. Farma loby a investori sa tešia tiež. Psychiatri sú „najlepší“, vedia ako sa dá na ľudskej nevedomosti a chamtivosti zarobiť.

Existuje oveľa „lepší“ spôsob, ako si získať veľa ADHD pacientov a môže to byť nenápadnejšie, ale oveľa efektívnejšie.

Človek miluje pozornosť. Človek, ktorý je schopný prijímať a venovať primeranú pozornosť ľuďom a predmetom v jeho okolí, je duševne zdravý človek. Závisí to však do veľkej miery od toho, či má možnosť výberu.

Ako môže vzniknúť nedostatok pozornosti a čo s tým?

S pozornosťou je to podobné ako s výdychom a nádychom.

Ak osoba priťahuje pozornosť a nie je schopná ju opätovať, má duševné problémy. Je to rovnaké, ako keby sa chcel iba nadychovať a nechcel vydychovať. Skúste si to, čo sa stane?

Toto isté sa stane človeku, ktorý chce pozornosť niekoho iného, ale nevie ju získať alebo mu nie je opätovaná. Bude mať duševné problémy. Je to, ako keby vydychoval a nemohol sa nadýchnuť.

Lenže to nie je všetko. Čo, ak si niekto vašu pozornosť vynucuje? Čo ak vám venuje pozornosť niekto, koho pozornosť si neželáte? Alebo, čo ak vás niekto núti, aby ste mu venovali svoju pozornosť alebo ju venovali niečomu, čomu vy nechcete? Ako by ste označili takéhoto násilníka?

Čo si myslíte, môže sa deťom (ľuďom) stať, že im venuje niekto pozornosť a oni si to neželajú alebo ich niekto núti, aby venovali pozornosť niečomu, čomu oni nechcú?

Ak by vám to niekto robil, možno by ste sa k nemu správali nepriateľsky, nahnevane, nenávistne, nesúcitne, vystrašene, možno by ste plakali. A toto všetko by ste robili preto, aby ste mu dali najavo, že s tým má skončiť.

Nepripomína vám to do určitej miery školu? Koľko žiakov tam študuje a učí sa kvôli tomu, že ich učiteľ svojim predmetom zaujal? Koľko tých žiakov je tam kvôli tomu, že vidia zmysel v získaných vedomostiach?

A toto je vec, ktorú na tých našich „úžasných“ školách, akosi nikto nechápe. Proste nevedia, čo to znamená venovať niekomu pozornosť. Nevedia si ju ani získať, tak si ju vynucujú. Česť všetkým výnimkám a učiteľom, ktorí majú radi svoje predmety aj svojich žiakov.

Preto je ADHD a hyperaktivita, v prvom rade problém školských rokov. Dobré ospravedlnenie pre mnohých rodičov, ktorí nevenujú pozornosť svojim deťom a dobré ospravedlnenie pre všetkých učiteľov neschopných získať si pozornosť.

Ak máte pred sebou schopné dieťa a nezískate si jeho pozornosť a natláčate mu svoje názory alebo mu vnucujete niečo, čo ho nezaujíma, dá vám to najavo. Budú s ním problémy. Lenže oveľa „lepšie“ je urobiť problém z neho. Dobrý spôsob, ako sa dá rodičov a učiteľov zbaviť zodpovednosti. A keď to ešte podporia odborníci, „lovci duší“ psychiatri a ich pomocníci psychológovia, tak potom je to určite „pravda“.

Slabšie dieťa prevalcujú, to sa prispôsobí. Problém sú tie neprispôsobivé – tie ktoré majú veľa životnej energie. Čo s nimi? Jednoduché! Urobíme ich „hyperaktívnymi“, urobíme z toho akože „mozgovú dysfunkciu“ a vybavené! Dostanú tabletky, tie ich zmiernia a my máme super biznis! V skutočnosti je to lov, „lov neschopných, na schopných“.

Schopný človek prirodzene protestuje, ak sa mu niečo nepáči, dá to najavo, nenechá si to pre seba. Preto je možné vybudovať celý aparát ľudí, ako tým veľkohubým tie ich „veľké huby“ zapchať. Povedzte, aké sú šance dieťaťa voči tomuto aparátu a nevedomým rodičom?

Nedostatok pozornosti alebo vynucovanie si pozornosti, môže spôsobiť, že sa človek bude správať „ako blázon“. Že bude iných rozčuľovať a robiť veci, ktoré sa im nepáčia, aby im dal najavo, nech aj oni skončia s tým, čo sa nepáči jemu.

Len si nepleťte poruchu správania s chorobou. Pretože tieto dve veci sú od seba vzdialené na kilometre.

Autorsky pre psychiatria.tv prispel Marián Tóth.