Elektrošoky

Elektrokonvulzívna terapia – „elektrošoky“

7614936_f260Autorom tejto „metódy“ je neurológ Ugo Cerletti a jej pôvodný priebeh bol extrémne neregulovaný.

Pacientovi nenasadili anestézu, často si spôsobil nemalé zranenia a navodený epileptický záchvat určite nebol príjemný (video nižšie). Neraz sa ňou lekári pokúšali liečiť aj také problémy ako alkoholizmus, čo nezaberalo a pacient iba zbytočne trpel.

SPAĽOVANIE MOZGU

Ako elektrošok “funguje”?

Pôvodný prístroj Uga Cerlettiho z roku 1938 používal napätie 125 Voltov. Šokové prístroje z neskoršej doby začali používať až 480 Voltov, viacej ako dvojnásobok napätia v zásuvkách elektrickej siete. Kvôli mozgovému záchvatu a kŕčom si pacienti prehrýzli jazyk, vylámali zuby, zlomili čeľusť a bežné boli aj zlomeniny chrbtice, panvy a ďalších kostí. Dnes sa pre zakrytie barbarských vonkajších účinkov elektrokonvulzívnej terapie (ECT) požíva kyslík, svalová relaxancia a anestetiká, avšak spaľujúci elektrický prúd, ktorý prechádza mozgom obete, poškodzuje rovnako ako predtým.

Postup je takýto:

  1. Pacient dostane injekčne anestetikum pre potlačenie bolesti a látku paralyzujúcu svaly, aby sa vyradila svalová činnosť a zabránilo sa tak zlomeninám chrbtice. Anesteziológ, dr. Clinton LaGrange popisuje postup tak, ako sa stále ešte v roku 2004 používa: “…keď je psychiater pripravený a pacient dostával pár minút kyslík, nasadíme… Metohexital (barbiturát), aby pacient zaspal. Potom na pacientovu nohu nasadíme turniket [prístroj na stlačenie končatiny]… Chceme mať možnosť určiť, či pacient dosiahol zodpovedajúci záchvat, a jediný spôsob, ako to urobiť, je mať časť tela, ktorá je izolovaná od krvného obehu, čiže potom môžeme vidieť, ako sa svaly sťahujú do kŕčov.” Turniket, ako hovorí, “bráni svalovému relaxans v dosiahnutí danej časti tela”. Potom sa pre dosiahnutie paralýzy použije svalové relaxans Succinylcholin. Succinylcholin, ktorý sa tiež používa pri chytaní zvierat, paralyzuje ich, avšak necháva pri vedomí, kedy sú si úplne vedomé, čo sa s nimi deje a môžu cítiť bolesť.
    LaGrange ďalej vysvetľuje: “Paralyzuje svaly, uvoľňuje ich… tak, že nemôžu vôbec pracovať.”
    Pacient nie je schopný dýchať, takže “musíme dýchať za neho… Máme masku a vak, ktorými ho ventilujeme (umelo dodávame kyslík)… Pacient nie je úplne uvoľnený… Niekedy môže pohybovať rukami alebo inými svalmi. Krčnými svalmi. Zatínať čeľusťou.”
  2. Elektródy sa priložia na spánky bilaterálne( z jednej polovice mozgu na druhú) alebo unilaterálne (spredu dozadu na jednej strane mozgu).
  3. Do úst sa pacientovi vloží gumový kolík, aby sa zabránilo vylomeniu zubov alebo pohryzeniu jazyka.
  4. Mozgom prechádza spaľujúci elektrický prúd v napätí 108 až 480 Voltov.
  5. Aby mozog pokryl zvýšenú potrebu kyslíka, môže tok krvi vzrásť až o 400%. Tlak krvi môže vzrásť až o 200%. Za normálnych podmienok mozog požíva zvláštnu bariéru, aby sa ochránil pred škodlivými toxínmi a cudzorodými látkami. Pri ECT “presiaknu” škodlivé látky z krvných ciev do mozgového tkaniva a spôsobujú opuch. Umierajú nervové bunky. Mení sa bunková aktivita. Mení sa fyziológia mozgu.
  6. Väčšina pacientov dostáva celkom šesť až dvanásť šokov denne, trikrát do týždňa.
  7. Výsledkom je strata pamäti, zmätenosť, strata priestorovej a časovej orientácie a dokonca aj smrť.