Ako sa zrodila psychiatria

V roku 1879 prehlásil nemecký psychológ Wilhelm Wundt, že človek je zviera bez duše.

Tento koncept vyhovoval mocným, ktorí samozrejme privítali filozofiu, ktorá dovtedy umierneným kresťanom dovoľovala zabíjať (na začiatku len vo vojnách) svojich blížnych – veď „človek je iba zviera bez duše“.

Tým boli položené základy pre modernej psychológie a psychiatrie.

V USA a následne na iných miestach sveta začali byť ohrozované a podkopávané silné a efektívne vzdelávacie školské systémy. Psychológ William Thorndike prehlásil, že hláskovanie, násobilka a formálna výuka písania sú „mrhanie časom“.

V 40. rokoch 20. storočia uviedli psychiatri G. Brock Chisholm z Kanady a John Rawling Rees z Veľkej Británie (spoluzakladatelia Svetovej federácie pre duševné zdravie), že psychiatri vykonali „užitočný útok“ na „učiteľskú profesiu“, a prehlásili, že cieľom „efektívnej“ terapie je eliminácia konceptu „dobrého a zlého“.

K čomu to vedie si môžete pozrieť tu (v angl.).

V 60. (a nasledujúcich) rokoch boli do škôl zavedené psychologické programy. Psychiatri tvrdili, že v škole je potrebné eliminovat tri zdroje stresu: 1) zlyhanie pri výuke, 2) osnovy sústredené okolo teoretických prredmětov, 3) disciplinárne postupy.

Psychológovia a psychiatri sa na poli vzdelávania dosadili do pozície autorít a dokončili takmer úplný prevrat vo vzdelávaní a výchove, keď školy premenili z miest, kde se učí, na „kliniky duševného zdravia“.